odkaz: http://novinyzilinec.sk/tema/rodicia-casto-problemy-neriesia-maximalne-ich-za-deti-zehlia/
Rodičia často problémy neriešia, maximálne ich za deti žehlia
Nástup do školy je pre mnohé deti záťažový a stresujúci. O tom, čo prežívajú malí školáci a ako im rodičia môžu lepšie porozumieť, sme sa poradili s Danielom Kotrčom, psychológom z Ambulancie klinickej psychológie NEONYX v Žiline.
Ako podľa vašich skúseností reagujú prváčikovia na nový režim? Je dôležité, aby pred nástupom do školy navštevovali predškolské zariadenie?
– Nástup dieťaťa do školy je výrazným prechodom v živote malého človeka. Doliehajú na neho zvýšené očakávania, musí sa správať podľa nových pravidiel v štruktúrovanejšom prostredí. Stresové reakcie zahŕňajú bežnú paletu od fyziologických príznakov bolestí brucha či hlavy, nechutenstvo, podráždenosť, úzkosť až plačlivosť, či problémy so spánkom. Nezabúdajme však, že okrem negatívne vnímaného distresu existuje aj pozitívny eustres, ktorý môže stimulovať k lepším výkonom. Žiaľ, aj eustres spojený s radostným očakávaním nástupu do školy sa môže preliať do distresu spojeného napríklad s problémami pri začlenení sa do kolektívu v triede. A práve tu môže napomôcť predškolská príprava v materskej škole. Tá sa nezameriava iba na rozvoj schopností myslenia a jemnej motoriky (počítanie, kreslenie,…), ale aj na nácvik fungovania v skupine rovesníkov. Už v predškolskom zariadení si tak môže dieťa nacvičiť rovnováhu rešpektovania iných a sebapresadzovania bez taktovky rodičov.
Stretávate sa často s tým, že by deti mali problém zvládnuť nároky, ktoré sú na ne v škole kladené?
– Aktuálne sa zameriavam najmä na dospelú klientelu, ale predtým som päť rokov pracoval s deťmi, a často som sa stretával s prípadmi problematického zvládania nárokov školy. Nezriedka sa ku mne deti dostávali až po niekoľkých mesiacoch trápenia, keď rodičia alebo učitelia zvažovali návrat do materskej školy alebo preradenie dieťaťa do inej školy. Popravde je mierne „rozkolísanie dieťaťa“ pri nástupe do školy bežné. Ak je však dieťa emočne primerane podporované rodičmi a učiteľmi, väčšinou sa stav stabilizuje v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Vyžaduje si to však pevný postoj k rešpektovaniu pravidiel a osoby učiteľa, čo už nebýva samozrejmosťou. Ak sa stav napriek snahe rodičov a učiteľov nemení, je načase navštíviť psychológa. Ten diagnosticky posúdi, či ťažkosti so zvládaním nárokov školy vychádzajú z úrovne schopností myslenia, alebo sú v popredí emočné, prípadne vzťahové problémy. Predčasný nástup do školy alebo prípadný odklad školskej dochádzky sa rieši so psychológom ešte pred zápisom dieťaťa do školy.
Spomínate si na nejaký konkrétny prípad?
– Raz prišli rodičia s dieťaťom, ktoré malo v škole problémy so sústredením sa, neposednosťou a zabávaním sa cez vyučovaciu hodinu. Pri diagnostike som zistil, že nenosieva okuliare, ktoré mal očným špecialistom odporúčané. Rodičia to zdôvodnili tým, že keď chlapec zlomil rám okuliarov, už mu ďalšie nedali urobiť. Vraj sa mu kvôli okuliarom už v materskej škole posmievali iné deti. Po opakovanom naliehaní mu zabezpečili nové okuliare. Vymizli problémy s pozornosťou, ako aj následná neposednosť a zabávanie sa chlapca, ktorý dobre nevidel na tabuľu.
Aké najčastejšie poruchy v súvislosti so školou a učením u detí badáte? Ako by mali rodičia postupovať pri tzv. problémových deťoch?
– Psychológ sa v súvislosti so školou v praxi stretáva najmä s dvoma základnými okruhmi problémov – s poruchami učenia a s poruchami správania. Pri poruchách učenia môže byť príčinou znížená mentálna úroveň, ale aj špecifické poruchy učenia, ako sú napríklad poruchy čítania, písania, počítania. Pri poruchách správania sa stretávam s nerešpektovaním pravidiel a učiteľov ako ich nositeľov, ale aj so záškoláctvom, krádežami, agresívnymi prejavmi a dokonca i šikanovaním. Niekedy zvládnu situáciu učitelia v spolupráci s rodičmi, no nie je žiadnou hanbou prizvať k pomoci i odborníka – psychológa.
Nie je to dávno, čo sa uvažovalo o rušení či redukovaní špeciálnych základných škôl. Myslíte si, že sú tieto zariadenia pre deti s potrebou individuálneho prístupu prospešné?
– Špeciálne základné školy majú svoj význam pri zachovanej možnosti integrácie niektorých žiakov v tradičných základných školách. Dôležitá je príčina problémov so zvládaním školy, ktorú dokážeme diagnostikovať. Následne je možné kompetentne rozhodnúť o vhodnom zaradení dieťaťa.
Podobne ako deti s určitým postihnutím, i nadpriemerne nadané deti potrebujú osobitný prístup. Ako môžu rodičia spoznať, že majú doma nadané dieťa? Čo by ste im odporúčali v prípade, že ich dieťa prejavuje zvláštne nadanie?
– V každom dieťati drieme väčšie alebo menšie nadanie. Mnoho rodičov sa snaží vo svojom dieťati nadanie nájsť, popisujú svoje deti ako výnimočné. Len netreba preháňať a zaťažovať dieťa neprimeraným množstvom záujmových krúžkov. Nedokazujeme si potom ako rodičia niečo sami sebe? Deti treba stimulovať, avšak treba im dať i priestor na seba a na rovesníkov. Ak psychológ diagnostikuje u dieťaťa nadanie, môžu rodičia rozmýšľať aj o zaradení do školy, ktorá sa takýmto deťom venuje. Preradenie z bežnej základnej školy však prináša aj riziká problémov so zvládaním iných nárokov a so začlenením do novej skupiny detí.
Nie sú triedy pre nadané deti určitou formou separácie?
– Takáto pozitívna separácia má svoje výhody i riziká. Vysoko nadpriemerní ľudia majú často problém s nadväzovaním a udržiavaním medziľudských vzťahov. Často majú svoj svet, ktorý je menej pochopiteľný pre iných ľudí.
Zmenil sa v súčasnosti prístup učiteľov k žiakom a naopak? V čom sú dnešní školáci oproti predchádzajúcim generáciám iní, resp. sú iní?
– Žiaci menej rešpektujú učiteľov a nemalú úlohu v tom zohrávajú i rodičia, ktorí často problémy neriešia, maximálne tieto problémy za deti „žehlia“. Status učiteľa sa za posledných dvadsať rokov mení a nie je to len o peniazoch. Medzi učiteľmi sa nevyskytuje len apatia po ich „vyhorení“, ale našťastie u niektorých i chuť rozvíjať myslenie detí. Ťažisko sa pomaly posúva od mechanického memorovania ku kritickému mysleniu. Keď som pracoval na univerzite, bol som prekvapený, že ešte aj v akademickom prostredí sa niektorí študenti učili naspamäť bez pochopenia toho, čo sa učili.
Nielen deti, ale určite aj rodičia by mali absolvovať akúsi „predškolskú prípravu“. Vedeli by ste im adresovať nejaké užitočné rady? Na čo by pred prvým školským dňom nemali zabudnúť?
– Okrem nákupov peknej školskej tašky a plného peračníka odporúčam rodičom, aby v primeranej miere podporovali zvedavosť o poznanie u detí tým, že sa s nimi rozprávajú o tom, čo vidia okolo seba. Môžu im čítať rozprávky a podporovať tak ich vzťah ku knihám. Mali by si nachádzať čas na odpovede na zvedavé otázky detí. To všetko je možné rozvíjať v bežnom rozhovore, prípadne v hre. Netreba však na deti zbytočne tlačiť a dokazovať si niečo. Po nástupe do školy sa s nimi treba viac rozprávať, počúvať ich a nebrať domáce úlohy ako výstavku rodičov, ale ako tréning, ku ktorému patria aj chyby. A ak je to už ťažšie zvládnuteľné, je možné diskrétne navštíviť odborníka psychológa a v prípade potreby i špeciálneho pedagóga. Radšej trochu skôr, ako neskôr.
Zuzana Hrubá