Hranica medzi zvedavosťou a psychickou poruchou sa pri kyberstalkingu neurčuje ľahko. Podľa klinického psychológa Daniela Kotrča je rozhodujúca miera. „ Závisí to od počtu ľudí, ktorých stalker sleduje, a tiež od množstva času, ktorý tomu venuje. Dôležité je, či prestane, ak mu obeť povie dosť.“

Kotrč tiež uvádza, že je zaujímavé, ako stalker získané informácie využíva. Či si ich archivuje len pre seba, alebo nimi vydiera a manipuluje sledovaného.

Virtuálne prenasledovanie má, samozrejme, vplyv aj na život mimo sociálnych sietí. Reálne vzťahy sú totiž nahrádzané fantáziami, ktoré pramenia práve zo získaných informácií.

„ Môžeme o druhých vedieť viac, ako by sami chceli. Ich záujmy, čo lajkujú, jedia, s kým sa radi stretávajú. Na fotkách môžeme vidieť interiér ich bytov či domov. Je to ako nechať otvorené okno do svojej špajze i do spálne,“ opisuje Kotrč.

Preto je dôležité dvakrát si premyslieť, čo ideme na sociálne siete pridať, a taktiež zvážiť, pre koho nastavíme svoje príspevky ako viditeľné. Ak zistíme, že nás niekto stalkuje, Kotrč odporúča ozvať sa a povedať dosť, prípadne požiadať o pomoc reálnych priateľov či rodinu a v najhoršom prípade políciu.