Hovorí sa, že strach má veľké oči. Možno by som dodal, že má aj dlhé ruky, ktorými nás spútava do objatia, ktoré nás zväzuje. Strach nás bežne chráni pred nebezpečenstvom, aby sme sa rizikám vystavili v boji, alebo sa im vyhli v únikovej reakcii.

Iracionálny strach smerovaný na konkrétnu situáciu nazývame fóbiou. Fóbie môžu vznikať nielen po výraznej traume, ale aj ako reakcia na záťaž, zvýšenie vlastnej citlivosti v prežívaní, ako následok neriešených problémov. Objektmi strachu sú tradične zvieratá, miesta ako sú výťah či lietadlo, prírodné javy vrátane búrky, vody či tmy, ale i choroby. Strach je subjektívny a i keď nám pri fóbiách často pripadá ako neprimeraný, pre osobu, ktorá ním trpí je desivo nástojčivý.

Fóbie sa spájajú s telesnými prejavmi, ako sú napríklad búšenie srdca, problémy s dýchaním, ťažoba na hrudi, pocit na zvracanie. Myšlienky sú nezriedka katastrofické, cítime sa v takýchto prípadoch až existenčne ohrození. Častou myšlienkou je „to nezvládnem“, alebo „to nevydržím, musím ísť preč“.

Strach často vedie k vyhýbaniu sa situácii, ktorá s ním súvisí. Tým sa ale strach ešte viac prehlbuje. Vyhýbanie sa prináša krátkodobú úľavu, dlhodobo však prináša pocity viny a strach naberá na intenzite. Čím viac pred objektom strachu utekáme, tým sa strach viac a viac nabaľuje. Podobne ako sa zväčšuje snehová guľa, keď ju spúšťame z kopca plného snehu a bojíme sa ju zastaviť.

Príklad bludného kruhu sociálnej fóbie (strachu zo situácií, kde by bol človek stredobodom pozornosti, napríklad v škole, v skupine ľudí a podobne):

Jednou z najúspešnejších metód terapie fóbií je odstupňovaná expozícia. Pri tejto technike KBT terapie sa postupne vystavujeme situáciám, ktorých sa obávame, ale ešte ich dokážeme zvládať a zvyšujeme si tak vlastné sebavedomie. Nakoniec sa dostávame k situácii najväčšieho strachu. Strach sa tým, že sa mu opakovane vystavujeme, postupne zmenšuje. Tento mechanizmus je funkčný pod vedením psychológa, inak sa môže stať, že sa predčasne vzdáme a strach ešte posilníme.

Ďalšími možnosťami sú zmeny automatických myšlienok, testovanie presvedčení o tom, čo sa stane, ak pred strachom neutečieme. Účinné sú aj nácviky ukľudňujúceho dýchania, relaxácie. Nakoniec sa však predsa len nevyhneme aj riešeniu problémov, postaveniu sa vlastnému strachu.

Pred nejakým časom som sa stretol s jednou krehkou, až éterickou formou fóbie u študentky, ktorá sa bála hmyzu, ktorý dokáže lietať alebo skákať. Teda hmyzu, ktorý nedokázala udržať pod kontrolou. Nebála sa napríklad pavúkov, boli pre ňu dostatočne pomalí. Na moje prekvapenie sa však bála lúčnych koníkov, ale aj krehkých motýľov. Strach potrebovala riešiť z dôvodu štúdia na vysokej škole.

Najskôr prežívala des už len pri pohľade na fotku takéhoto hmyzu na obrazovke monitora. Zrýchlené dýchanie sa v jej reakcii spájalo s trasom rúk a snahou čo najrýchlejšie odvrátiť pohľad v znechutenom výraze tváre. Mala pocit, že sa zblázni. Že jej tá príšera s jemnými krídlami niečo nepríjemné urobí. Po niekoľkých sedeniach sme sa nakoniec dostali na lúku, kde sme chytali motýle. Dokonca si odniesla fotku, kde sa jedného dotýkala. Motýľa, ktorého predtým nezniesla ani vo vlastnej fantázii.

Názvy fóbií vychádzajú najmä z gréčtiny a medzi najčastejšie vyskytujúce sa fóbie radíme:

Vybrané odporúčané knihy na tému fóbie:

Heretik, A.-Heretik, A, jr.: Klinická psychológia

Praško, J.: Úzkostné poruchy

Praško, J.-Možný, P.-Šlepecký, M.: Kognitivně behaviorální terapie psychických poruch

Smolík, P.: Duševní a behaviorální poruchy

Plná verzia článku je v dvojtýždenníku Žilinec (číslo 7/2015):
http://issuu.com/zilinec/docs/zilinec_7-2015_nahlad/9?e=0