odkaz na článok: http://novinyzilinec.sk/tema/aj-zilina-ma-svojho-exorcistu/

 

Aj Žilina má svojho exorcistu

Nápadné obscénne správanie a vtieravé hlasy, ktoré ich nabádajú na zlé… Posadnutosť je v princípe absurdná i fenomenálna. Niektorí sú schopní levitovať, zmáha ich nadľudská sila, ktorá z nich hovorí cudzími rečami, dokonca môžu vracať klince alebo črepy. Ak nezaberá liečba u psychiatra, rodina nešťastníka zverí do rúk exorcistu alebo naopak.

 

Zlatá éra exorcizmu?

Ľudia radi experimentujú s duchovným svetom, nie sú imúnni voči všelijakým okultistickým praktikám a vedú podľa teológov hriešny život. Otvárajú pomyselnú bránu pekiel. Vzniknutým problémom psychiater nie vždy dokáže pomôcť. Stáva sa však, že aj exorcistu vyhľadá človek, ktorý potrebuje pomoc psychiatra. V tomto smere ide o zvláštny stret vedy a viery, o ktorom obe strany nehovoria príliš nahlas. Exorcisti nie sú prístupní medializovať svoju činnosť v iných ako kresťanských médiách a mnohí psychiatri sa boja k tejto téme vyjadriť: „Pre exorcistov je ťažké rozoberať svoju činnosť v inom ako kresťanskom mediálnom prostredí, keďže skúsenosť nám ukazuje, že vážnosť témy sa devalvuje,“ napisal nám niekdajší exorcista páter Jablonský. Za zmienku však stojí, že Poliaci minulý rok začali vydávať prvý teologický časopis s názvom Exorcista (Egzorcysta), ktorého prvé číslo vyšlo v 15-tisícovom náklade.

 

Diabol je silný protivník

„Zaklínanie zlých duchov“ alebo „vyháňanie diabla“ má aj 21. storočí svoje stále miesto. Teológovia majú na posadnutosť diablom, ktorý sa zmocňuje tela obete, konkrétne označenie – je ním posesia. Ide však o ojedinelý jav. Oveľa častejšie sa exorcisti stretávajú s prípadmi, keď sa do človeka démon nevteľuje priamo, ale ovláda ho akoby zvonka – prostredníctvom mamony, pýchy, agresie, deštruktívneho správania a podobne. V tejto súvislosti existuje päť stupňov pôsobenia diabolských síl, pričom najťažším z nich je už spomínaná posadnutosť. Človek v osídlach diabla nedokáže vôľou ani intelektom riadiť svoje konanie. Treba však rozlišovať posadnutosť od stavu po požití drogy.

 

Aj Žilina má svojho exorcistu

Podľa našich informácií má od mája aj rímskokatolícka cirkev v Žiline svojho exorcistu. Je ním misionársky kňaz, ktorého totožnosť nebudeme zverejňovať, nakoľko rešpektujeme jeho rozhodnutie nebyť medializovaný. K vykonávaniu exorcizmu „je v princípe povolaný biskup zo svojho úradu. On môže za určitých podmienok menovať do tohto úradu skúseného kňaza,“ ozrejmil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Nie je tomu dávno, čo sme na Slovensku mali kňazov – exorcistov, ktorí boli aj mediálne známi. Dnes už možno hovoriť iba o gréckokatolíckom kňazovi Jozefovi Marettovi z Prešova. Anton Solčiansky, Leopold Jablonský či Mons. Peter Brodek už podľa našich informácií tento úrad nezastávajú.

 

Čo na to psychiater?

Ako sa medicína pozerá na stavy posadnutosti diabolskými silami? Spýtali sme sa Michala Pataráka, ktorý sa v roku 2011 objavil v dokumentárnom filme Jakuba Varinského o exorcizme. On sám však exorcizmus vníma z profilu svojho povolania a pristupuje k nemu skepticky.

 

Rozoznáva medicína niečo ako posadnutosť démonickými silami alebo bytosťami?

-Áno aj nie. Súčasná psychiatria má v klasifikácii duševných porúch takzvaný disociatívny tranz a disociatívne stavy posadnutosti. V prípade tranzu ide o poruchu alebo stav, v ktorom je oslabený obvyklý pocit vlastného ja, jedinec si nedostatočne uvedomuje svoje okolie a reaguje len selektívne, to znamená iba na podnety určitého druhu. Ak ide o stav posadnutosti, tiež je narušený pocit identity jedinca a človek je presvedčený, že je posadnutý cudzou silou, mocou, božstvom alebo duchom. To je tá áno odpoveď. Musím však zdôrazniť, že tu ide o presvedčenie jedinca, že je posadnutý, čo nemusí byť vôbec v súlade s faktami, teda s objektívnou skutočnosťou. Preto odpovedám aj nie.

 

Ako sa posadnutosť prejavuje a pod hlavičku ktorých duševných porúch patrí?

-Opísané stavy patria pod disociatívne poruchy, ktorými sa zaoberali už velikáni psychiatrie ako Sigmund Freud alebo Pierre Janet. Neznamená to však, že sa s takýmto presvedčením jedinca nestretávame aj pri iných duševných poruchách, práve naopak. Príkladom je schizofrénia, v ktorej človek môže trpieť religióznymi bludmi. Ide o mylné presvedčenia jedinca s duchovnou náplňou a často v príkrom rozpore s realitou, podľa ktorej vo svojom živote koná. Medzi takéto bludy by sme mohli zaradiť aj blud posadnutosti. Prejavuje sa tak, že sa človek správa podobne, ako si kedysi predstavoval, že posadnutie vyzerá. Môže meniť hlasy, vykrikovať, protestovať proti Bohu, či svätým, môže sa hádzať o zem a mať okolo úst penu. Klinický obraz teda značne podfarbujú aj kolektívne a spoločenské predstavy o posadnutosti, romány, horory a v neposlednom rade sugestívne pôsobiaca filmová kultúra.

 

Rozlišuje veda niečo ako duševný a duchovný problém?

-Tu ťažko hovoriť o pohľade vedy. Psychiatria nie je len veda. K psychiatrii treba pristupovať aj v určitom skúsenostnom rámci, teda, že je to skúsenosť s konkrétnym človekom, aj keď trpiacim alebo duševne chorým. To však neznamená, že takto prestáva byť človekom, naopak, duševné poruchy sú súčasťou toho, čo pokladáme za ľudské. Zásadným bodom, v ktorom sa rovina duchovna a rovina psychiatrie láme, je interpretácia javu, akým je posadnutosť a jeho terapia, teda, čo s ňou robiť, aby bol človek vyliečený. Ak ide o duševnú poruchu, používajú sa prostriedky psychiatrie a psychiatrická liečba. Ak ide o duchovný problém, už do vedy nespadá, preto sa k nemu neviem ani kompetentne vyjadriť.

 

Stáva sa, že lekár z vlastnej iniciatívy pošle pacienta za exorcistom?

-Myslím si, že v prvom rade by to musel byť veriaci lekár, ktorý by pacientovmu problému v kontexte viery aj porozumel. Osobne pokladám takúto iniciatívu lekára v našom prostredí skôr za raritnú.

 

Je medikamentózna liečba v týchto prípadoch nápomocná?

-Samozrejme, za predpokladu, že sa jedná o duševnú poruchu.

 

Zažili ste vo svojej lekárskej praxi nejaký prípad „posadnutosti“? Mohli by ste ho opísať?

-Zažil som už niekoľko prípadov, kedy bol pacient presvedčený, že je posadnutý diablom. Väčšinou išlo o pacientov so psychotickou poruchou, prevažne schizofréniou. Jeden takýto chlapec potreboval študovať duchovnú literatúru a chodiť do kostola, aby v ňom spútal diabla. Nevedel presne, ako to urobiť a zároveň mal paradoxne pocit, že je v jeho moci. Už dávnejšie som sa stretol s prípadom mladého muža, ktorý trpel bludom posadnutosti, pomerne rezistentným na liečbu. Odmietal vykonať čokoľvek, dokonca vyhovieť tým najsamozrejmejším prosbám, okrem tých, ku ktorým bol pripojený pre neho dôležitý dodatok „v mene Ježiša Krista“. Podľa toho, čo o ňom viem, sa má teraz dobre.

 

Názor psychológa

K téme exorcizmu sa vyjadril aj psychológ Daniel Kotrč z Ambulancie klinickej psychológie NEONYX v Žiline. Podľa psychológie sa za vierou v posadnutosť často skrýva sila sugescie.

 

Ako chápe psychológia posadnutosť démonickými silami alebo bytosťami? Aké má prejavy a medzi ktoré duševné poruchy sa zaraďuje?

-Religiózne bludy popísal už v 1. storočí n. l. Aretaios z Kappadokie. Psychológovia a psychiatri sa pri diagnostikovaní riadia Medzinárodnou klasifikáciou chorôb MKCH-10. Pokiaľ sa prejavujú bludy dlhšie ako tri mesiace, môžu prejavy viesť k diagnóze bludovej poruchy. Ak prejavy zahŕňajú dlhšie ako jeden mesiac aj príznaky, ako sú napríklad bludy kontrolovania, ovládania alebo halucinácie, môže ich výskyt viesť k stanoveniu diagnózy z okruhu psychotických porúch. V konečnom dôsledku sa pri stanovovaní diagnózy berú do úvahy aj ďalšie faktory a symptómy daného človeka, celá jeho osobnosť.

 

Mohli by ste opísať nejaký prípad „posadnutosti“ z vašej praxe?

-Jedna pacientka popisovala, že sa v noci prebudí a cíti, ako na jej hrudi sedí duch – postava staršej ženy. Bojí sa čo i len pohnúť. Po chvíli sa táto postava rozplynie a môže tak zmiznúť i tlak na hrudi. Démonickosť je v prenesenom význame v strachu, ktorý pociťuje. Napriek tomu, že si ju identifikovala ako vlastnú starú mamu, ktorá je už dlhší čas mŕtva a s ktorou mali dobrý vzťah. Nakoniec tento des na pokraji snov a bdenia prijala ako výstrahu k zmene vo svojom živote a prestal sa tak objavovať. Vlastná psychika nás niekedy aj na nevedomej úrovni privádza k potrebe riešenia problémov, ktoré zametáme pod koberec. Poznáme to v snoch pred vlastnými skúškami, keď nestíhame v práci a pod. Reálnejšie a častejšie, ako posadnutosti ľudí voči démonom z iného sveta, sú však posadnutosti ľudí voči ľuďom, alkoholu, peniazom či sláve.

 

Myslíte si, že by niektoré nevysvetliteľné prípady mohli dokumentovať posadnutosť démonickými silami?

Dokumentácia posadnutosti vedeckými metódami nebola doposiaľ poskytnutá. Viera v démonické sily je v prvom rade vierou. I keď bolo dosť otáznych „dôkazov“, ktorými sa snažili niektorí ľudia strhnúť na seba pozornosť. Ostáva presvedčením tých, ktorí zažili niečo, čo pokladajú za démonické.

 

Text Zuzana Hrubá